Rytiersky turnaj na koňoch
Radi by ste turnaj videli na svojej akcii? Kliknite na tlačidlo nižšie a my vám radi poskytneme doplňujúce informácie.
O rytierskom turnaji
Rytiersky turnaj Hector je zasadený na prelom 14 a 15. storočia a to presne preto, aby ste si mohli užiť to najlepšie čo svet rytierov priniesol.
Panoši priťahujú plátové zbroje svojim pánom, slabé miesta prekryjú krúžkovým pletivom. Zlatými rytierskymi opaskami im ovinú bedrá. Kone zahalia do heraldických čabrak, drahých brokátov a alabastrov tak aby prezentovali domy svojich pánov. Z farebných vlajok, ktorými vyznačia hranice kolbiska sa hrôzostrašne škeria mýtické postavy, draci, vlci a levy.
Na tribúnu sa schádzajú dámy. Nedávajú na sebe znať ťarchu šiat. Často tri vrstvy prepychových látok so všitými perlami a drahými kameňmi ťažia ich plecia. Mávnutím palice senešál odštartuje turnaj.
Rytieri sa predháňajú v naháňaní sympatií. Kolbou roztáčajú nebezpečnú kvintánu, presnosť svojej ruky ukážu pri nabodávaní krúžkov, svižnou jazdou kľučkujú medzi panošmi aby vyplnili všetky úlohy, ktoré si na nich vymysleli prítomné dámy. To všetko je však len predohra k najväčšiemu divadlu.
Tjost alebo klanie. Je to skutočne nebezpečná zábava. Vždy len dvaja protivníci, ich spenené paripy a dlhé kolby. V zlomku sekundy dosiahnu kone plný trysk, prichádza krátky moment rozhodnutia a drvivý náraz. Kto spadne, komu sa rozlomí štít, kto stratí drahocenný klenot z hlavy a kto zostane víťazom tohto nájazdu?
Práve toto sú tie najopojnejšie okamihy našich vystúpení. No zábava nekončí. Každý rytier sa musí predviesť v Nachturniere. V spleti koní rýchlo meniť smer a manévrovať, splynúť s koňom v jedno, aby nakoniec zasadil tvrdú ranu súperovmu klenotu. Len tak sa mu podarí opantať dámy na tribúne.
Naša rytierska jazda
BERTRAND DE BEZIÉ A KÔŇ JACK
Pán Bertrand je dlhodobo favoritom dám, ktoré viac ako na rytierske cnosti pozerajú na majetok a osobné zisky. Kedysi pokorný rytier však svoju povesť dobre pozná a rád sa svojim majetkom chváli. Pravdou je tiež, že takýto výrazný charakter by princezná medzi ostatnými pytačmi márne hľadala.
A všetci dobre vieme, že práve harakter rozhoduje. Ale nielen ten.
Eso v rukáve pána Bertranda je jeho nádherný čierny destriér (vojenský kôň) z ďalekého Frízska, ktorý akiste zamieša karty v mnohých klaniach. Keď budete počuť dunieť zem, pripravte sa na to, že prichádza pán Bertrand de Bezie a jeho mocný vraník Jack.
VOJVODA HENRICH WITTELSBACH A KÔŇ LUCAS
Mladého vojvodu Henricha Wittelsbacha jeho povesť predchádza a snáď ho ani nemusíme predstavovať. Je majiteľom divokého tátoša Lucasa, ktorý mu neraz vystrojí parádu, pobaviac tak celú turnajovú spoločnosť. O to s väčším nasadením sa však táto dvojica vrhá do víru mečov a kyjov v dobre známej disciplíne melee. Nie je tiež tajomstvom, že vojvoda Henrich veľmi rád vyzýva do tjostov svojho učiteľa Karola Lotrinského, snažiac sa dokázať, že ho v turnajovom umení už prerástol.
Wittlesbach sa tiež ako prvý rytier môže pochváliť osobným slovenským fanclubom. Jeho podporu môžete stretnúť aj na rytierskom festivale Rotenstein.
ANGELO DA CHAMPAGNE A KÔŇ RUDIGER
Krásny, tajomný, skromný.
Pánom vyskakujú meče z pošiev, keď o ňom počujú. Nikto nevie odkiaľ prišiel, ani odkiaľ má peniaze.
Zlé jazyky hovoria, že jeho otec bol janovským námorným kapitánom. Ten sa dal do služieb osmanského pašu a pod jeho vlajkou ako korzár prepadával obchodné lode v Jadranskom a Stredozemnom mori. Čierna Labuť, vlajková loď korzára sa aj stala symbolom Angela da Champagne.
VOJVODA KAROL LOTRINSKÝ A KÔŇ OIASTIZO
Dvojica, ktorá obišla turnaje po celej Európe. Dvojica, ktorá nepozná kompromisy ani v jednej z turnajových disciplín.
Dvojica, ktorá mladým pánom rytierom stále dokazuje, že nie je dôležitý vek, ale zozbierané skúsenosti. Každopádne, vojvoda Karol Lotrinský so svojím koňom Lancerom sú vždy ozdobou turnaja.
Hlavne dámy nech sa tešia na vždy zdvorilého rytiera vo vskutku prekrásnej výstroji.
VAJK HUNYADI A KÔŇ RENÉ
Chudobný rytier z rodu Hunyadi, Vajk, je najmladším z troch bratov. Jeho rodina síce dostala majetky v Uhorsku, ale ako najmladší z bratov si ich moc neužil. Ako tretí syn v rodine sa totižto mal utiahnuť do kláštora a stať sa poslušným mníchom. No Vajk sa rozhodol svoj život zasvätiť štúdiu, literatúre a turnajom.
Lákajú ho vedomosti, je vášnivým čitateľom antickej literatúry a neustále rozpráva o akejsi vedeckej metóde. Vraj dokonca sníva o turnajoch, kde rytieri vymenia kone za moderné parné kone.
RYTIER IOANUS DE SANCT IACOBI A KÔŇ DIEGO
Rytier Ivan, je známy vo svete urodzených mužov ako znamenitý hostiteľ, vynikajúci cestovateľ a znalec lukostreľby. Podnikol niekoľko odvážnych ciest na ďaleký východ, kde sa podľa jeho slov zúčastnil znamenitých konských lukostreleckých turnajov s Osmanmi.
Pán Ioanus de Sanct Iacobi v minulých rokoch na viacerých turnajoch preukázal, že so svojím nádherným tátošom dokáže vyhrať hocktorú disciplínu a nezľakne sa ani tvrdého tjostu.
Historické okienko
Tournamentum, Turnier, Turnaj
Hoci dnes sa pod vplyvom filmovej kuktúry pojmom turnaj označuje najmä zrážanie rytierov v klaní, prípadne celá slávnosť, v stredoveku to tak nebolo.
Turnajom sa rozumela len jedna disciplína, v ktorej proti sebe zväčša stáli viacerí rytieri. Niekedy ich boli aj stovky. Ich úlohou bolo obstáť v hromadnom boji, ktorý sa neraz podobal na skutočnú bitku. Veľké množstvo zranení pri tejto disciplíne spôsobilo, že sa postupne formovali rôzne pravidlá, obmedzenia, či zástupné zbrane.
Víťaz bol volený prítomnými dámami na základe chrabrosti a šikovnosti rytiera.
Hastiludium, Stechen, Tjost, Klanie
Rôzne názvy v podstate pre jednu disciplínu, ktorá však v priebehu histórie získala mnoho variant, či už vzhľadom na krajovú alebo zvykovú obľúbenosť.
Podstata však bola vždy rovnaká. Dvaja jazdci proti sebe stáli s dlhými kolbami a snažili sa zasiahnuť súpera. Spomeňme napríklad varianty stechen a rennen. Pri stechen sa využívala pomerne hrubá kolba so železnou korunkou a zmyslom bolo jej zlomenie na čo najväčší počet kúskov. Cieľom nebolo vyhodiť súpera so sedla, čomu boli prispôsobené aj takzvané vysoké sedlá so silnou opierkou. Medzi súpermi sa nachádzala vysoká bariéra. Rennen bola iná káva. Čítajte ďalej:
ZLatý klinec turnajov - Rennen
Rennen bola obľúbená varianta klania najmä v nemeckých krajinách. Súperi boli zväčša slabšie vyzbrojení, sedeli na nízkych sedlách a mohla ale zväčša nebola medzi nimi bariéra. Úlohou bolo vyhodiť súpera zo sedla. Často sa súperi dohodli, že klanie neprebehne v relatívne bezpečných turnajových zbrojách, ale do tjostu nastúpia v ľahšej vojenskej zbroji a kopije nebudú opatrené bezpečnou korunkou, ale ostrým hrotom. Hoci by sa mohlo zdať, že tento variant bol raritný opak je pravdou a udržal si svoju obľubu až do konca stredoveku.
Samozrejme nezabudnime, že pri všetkých variantoch bola prioritným cieľom hlava a nie štít.
Nachturnier
Doslovný preklad názvu tejto disciplíny "po turnaji" naznačuje o čo išlo.
Táto disciplína sa naozaj konala na konci Turnajových dní, ako spestrenie, zábava alebo skrátka v prípade, že rytieri neboli ešte dostatočne vybúrení. Úlohou rytierov bolo v hromadnej štvanici zhodiť alebo zničiť súperov klenot, ozdobu prilbice. Za týmto účelom držali v rukách tupé meče alebo drevené mlaty.
